Pávik denný

• Rozpätie krídel: Motýle dosahujú rozpätie krídel od 50 do 60 milimetrov.
• Očakávaná dĺžka života: Ako dospelé motýle prezimujúcej generácie sa môžu dožiť veku 10 až 11 mesiacov, čo je pre denné motýle pozoruhodný vek.
• Zaujímavosť: Na rozdiel od mnohých iných druhov motýľov tento motýľ prezimuje v dospelom stave, a nie ako kukla.

Motýľ pávik má na hornej strane červenohnedých krídel štyri nezameniteľné, pestro dúhovo lesknúce sa očné škvrny (modré, čierne, žlté a biele), ktoré pripomínajú očné škvrny na pávom pere a majú odstrašiť predátorov.

Spodná strana krídel je naopak tmavohnedá až čierno-hnedá, mramorovaná a štruktúrovaná. Keď motýľ zloží krídla, vyzerá ako suchý, zvädnutý list a je dokonale zamaskovaný. Húsenice sú čierne, pokryté množstvom malých bielych bodiek a majú čierne tŕne.

S roztiahnutými krídlami je pávik denný vďaka svojim výrazným očkovým škvrnám takmer nezameniteľný. Pri zatvorených krídlach však na prvý pohľad hrozí riziko zamenenia s inými ušľachtilými motýľmi s tmavým spodkom krídel, ako je malá liška (Aglais urticae) alebo motýľ C (Polygonia c-album), ktorých spodná strana krídel má tiež maskovacie sfarbenie pripomínajúce list.

Dospelé motýle sa živia nektárom mnohých rastlín (ako sú rôzne druhy ďateliny, bodliaky alebo vŕbové kočičky na začiatku jari, resp. v záhrade aj buddleia) a na jeseň padaným ovocím a inými vytekajúcimi rastlinnými šťavami.

Húsenice sú naopak veľmi špecializované a živia sa takmer výlučne listami veľkej žihľavy (Urtica dioica).

Na podporu motýľov je dôležité nielen poskytovať im kvety bohaté na nektár, ale aj zachovať rastliny, ktorými sa živia húsenice. Žihľava v záhrade pomáha motýľom, ako je napríklad pávik denný, rozmnožovať sa. Pŕhľava mimochodom neslúži ako potrava len pre húsenice pávika denného. Živia sa ňou aj húsenice malého lišáka, admirála a mapovníka.

Po prezimovaní sa motýle na jar pária. Samica nakladie až niekoľko stoviek vajec do hustých kladiek na spodnej strane listov žihľavy vystavených slnku. Vyliahnuté húsenice spočiatku žijú spoločne v spoločne utkanej sieti. Po fáze vývinu a kŕmenia sa zakuklia ako visuté kukly na stonkách rastlín alebo na stenách. Po približne dvoch týždňoch kuklenia sa vyliahne dospelý motýľ.

Pavúkovité motýle majú ročne dve generácie. Prvá lieta od júna do augusta a druhá od augusta do októbra. Druhá generácia potom prezimuje v dospelom stave.

Na rozdiel od mnohých iných hmyzov prezimuje pávik denný nie vo forme vajíčka, húsenice ani kukly, ale ako dospelý motýľ (imago). Na tento účel si už koncom leta vyhľadáva chladné, vlhké a chránené úkryty, ako sú dutiny stromov, skalné štrbiny, zemné diery, jaskyne alebo miesta vytvorené človekom, ako sú nevykurované pivnice, podkrovia, záhradné domčeky alebo kôlne.

Počas zimy motýľ upadá do zimného spánku, extrémne spomalí svoj metabolizmus a využíva vlastné prostriedky na ochranu proti mrazu (ako napríklad glycerín), aby bez ujmy prežil teploty výrazne pod bodom mrazu. Ak sú vykurované miestnosti v zime príliš teplé, motýle sa predčasne prebudia a spotrebúvajú cennú energiu – v takom prípade by ste ich mali opatrne premiestniť na chladné, chránené miesto.

Motýľ pávik je rozšírený takmer po celej Európe (s výnimkou najsevernejších oblastí) a tiež v častiach Ázie až po Japonsko.

Obýva širokú škálu biotopov: od prírodných záhrad, parkov a ovocných sadov až po okraje lesov a poľné háje. V regióne Seewinkel sa motýľ pávik denný vyskytuje všade tam, kde sú prítomné prírodné štruktúry, plochy bohaté na kvety a dostatočné množstvo žihľavy ako potravy pre húsenice.