Voľná kapacita.
Rezervujte si miesta vopred.
žeriav
žeriav
- TO SOM JA
- FACTS
- OBSERVÁCIE
- MULTIMÉDIÁ
- KVÍZ
Vážený prieskumník,
Som to ja, žeriav. Možno ste ma už niekedy videli. Možno však aj nie, lebo ma možno obdivovať väčšinou len počas jesenného sťahovania v Seewinkeli. Som impozantný vták s dlhými nohami a dlhým krkom, ktorý sa živí tak živočíšnou, ako aj rastlinnou potravou.
V strednej Európe hniezdim mimoriadne zriedka, resp. len v malom počte, hlavne v severovýchodnej Európe a v Rusku. Preto ma tu vo väčšine prípadov možno spoľahlivo pozorovať len v období sťahovania. V Rakúsku je pre mňa Seewinkel zďaleka najdôležitejšou migračnou a odpočinkovou oblasťou, a tak sú šance, že ma na jesennom safari zazriete, obzvlášť veľké. Často ma možno spozorovať na veľkých otvorených plochách (lúkach a poliach), kde hľadám potravu alebo hlasno prelietavam.
No, dosť bolo rečí! Tím St. Martins Outdoor pre vás v stručnej forme pripravil veľa zaujímavých informácií o mne. Prajeme príjemné čítanie!
Na vidíme sa čoskoro!
Tvoj žeriav
Úvodná fotografia: Andreas Weith, prostredníctvom Wikimedia Commons
Obrázok v článku: Andreas Trepte
Stojí za to vedieť
- Rozpätie krídel: 180–220 cm
- Hmotnosť: cca 3,5–6,5 kg
- Hniezdo: Hniezdo na zemi
- Vajcia: 2 vajcia
- Obdobie rozmnožovania: marec až jún
- Vek: do 27 rokov
Vzhľad
Obrázok k článku: Bautsch, prostredníctvom Wikimedia Commons
Žeriav je vták približne veľkosti bociana, prevažne sivého sfarbenia, s dlhými nohami a dlhým krkom. Výrazným znakom je čierno-biele sfarbenie hlavy a krku, ako aj červená škvrna na hlave u dospelých jedincov. Silný, klinovitý zobák má dĺžku vyše desať centimetrov.
Pre tento druh je u dospelých jedincov charakteristická aj výrazná chvostová perová závesa. Mladé vtáky majú celkovo o niečo hnedšie sfarbenie s červenkastou, pieskovo sfarbenou hlavou bez nápadného čierno-bieleho vzoru; chvostová perová závesa ešte nie je výrazná.
Reprodukcia
Žeriavy predvádzajú veľmi pôsobivý námluvný rituál – takzvaný žeriaví tanec. Samce a samice pri tom behajú s roztiahnutými krídlami a vydávajú hlasné trúbenie. K znášaniu vajec dochádza väčšinou v marci alebo apríli a hniezdia len raz ročne. Žeriavy sú zvyčajne celoživotne monogamné, avšak nie je výnimkou, že dochádza aj k zmene partnera.
Hniezdo si stavajú na zemi vo vlhkom/bažinatom teréne. Hniezdo môže mať priemer viac ako jeden meter, plošina sa zvyčajne nachádza 10 až 20 cm nad hladinou vody a obsahuje spravidla dve vajcia. Doba inkubácie trvá 28 až 30 dní. Mláďatá sú hniezdne opúšťajúce a po 65–70 dňoch sú plne operené.
Potraviny
V letnom polroku prevláda vo všeobecnosti živočíšna strava, ako sú drobné cicavce, plazy, obojživelníky, červy a hmyz. V zimnom polroku sa naopak žeriavy živia prevažne rastlinnou stravou, konkrétne rôznymi semenami (kukurica, jačmeň, pšenica atď.).
Hlas
Typický, hlasný, trúbivý hlas žeriava mu vyniesol onomatopoický vedecký názov „Grus grus“. Žeriavy sú považované za vtáky, ktoré veľmi radi volajú, a väčšinou si ich všimnete skôr podľa ich volania ako podľa vzhľadu, keď prelietavajú nad hlavou.
Distribúcia
Zdroj obrázku: Gllawm, prostredníctvom Wikimedia Commons
Najdôležitejšie hniezdiská žeriava sa nachádzajú v severovýchodnej Európe a na severe Ázie. V strednej Európe tento druh hniezdi v Poľsku, Českej republike, Nemecku a od nedávna opäť aj v Rakúsku, kde má však len veľmi malú populáciu. Aj v strednej Európe bol tento druh kedysi rozšírený ako hniezdiaci vták, od konca 19. storočia však z mnohých oblastí ako hniezdiaci vták zmizol v dôsledku ničenia biotopov – hlavne obrábania pôdy a vysušovania mokradí.
V Rakúsku patrí žeriav v súčasnosti medzi najvzácnejšie hniezdiace vtáky a je akútne ohrozený vyhynutím. Jednotlivé hniezdiace páry sa v Rakúsku v súčasnosti vyskytujú iba v severnom Waldvierteli. Najvýznamnejšie zimoviská žeriavov sa nachádzajú v juhozápadnej Európe, severnej Afrike a na Blízkom východe. Značná časť z nich však v súčasnosti zimuje aj v strednej Európe, napríklad v Nemecku.
Nebezpečenstvo
Celková svetová populácia žeriava v súčasnosti nie je ohrozená a európska populácia žeriavov sa momentálne rozrastá. V strednej Európe sa však ako hniezdiaci vták vyskytuje mimoriadne zriedka, čo je spôsobené najmä rozsiahlym vysúšaním mokradí. V Rakúsku sa v posledných rokoch opäť usídlilo menej ako 5 hniezdiacich párov.
Pozorujte stránku
Zdroj obrázku: Gllawm prostredníctvom Wikimedia Commons
Kedy a kde?
V Seewinkeli sú najlepšie podmienky na pozorovanie na jeseň, keď tu žeriavy prelietavajú a oddychujú.
Na veľkých poliach alebo lúkach sa v októbri a novembri vždy oplatí pozorne sa rozhliadať a hľadať kŕdle žeriavov hľadajúcich potravu. Oplatí sa tiež občas pozrieť na oblohu, aby ste mohli spozorovať prelietavajúce žeriavy, ktoré však vďaka svojmu hlasnému volaniu sotva zostanú nepovšimnuté.
Safari „
“ Najlepšiu príležitosť na pozorovanie žeriavov máte počas jesenného výletu za žeriavmi alebo na safari zameranom na pozorovanie vtákov v októbri a novembri. Okrem žeriavov vám jeden z našich odborných strážcov prírody zo St. Martins ukáže aj ďalšie druhy vtákov, ktoré sa na jeseň dajú dobre pozorovať. Seewinkel je totiž ideálnou migračnou a odpočinkovou oblasťou nielen pre žeriavy.
Vypočuť si hlas žeriava
Pozrite si video s žeriavom
