drozda borovicová

• Dĺžka: 22–27 cm
• Rozpätie krídel: 39–42 cm
• Hmotnosť: 80–140 g
• Hniezdo: stromy a vysoké kríky
• Obdobie rozmnožovania: apríl – august
• Veľkosť znášky: 5–6 vajec
• Očakávaná dĺžka života: 19 rokov

Drozda jalovcového je približne rovnako veľký ako čierny drozd. Má šedú hlavu a chvost. Chrbát a krídla sú hnedé a chvost je čierny. Na hrudi má množstvo bodiek, pričom farba hrude sa pohybuje od oranžovo-béžovej až po hrdzavú a brucho má biele.

Má podlhovasté, mohutné telo a silný, stredne dlhý, rovný zobák. Spodné krycie perá krídel sú biele.

Najčastejším hlasovým prejavom drozda jalovcového je pre tento druh veľmi typické škrípanie „šak-šak-šak“. Je počuť najmä pri vzlietnutí a v prelietavajúcich kŕdľoch.

V lete sa drozd borovicový živí predovšetkým dážďovkami, hmyzom a ich larvami žijúcimi v pôde. Dôležitú úlohu však zohrávajú aj drobné živočíchy, ako sú slimáky a pavúkovce. Bobule a plody nadobúdajú veľký význam až v neskorom lete a v zime, keď nie je k dispozícii žiadna živočíšna potrava.

Vtáky dosahujú pohlavnú dospelosť v prvom roku života a uzatvárajú monogamné sezónne partnerstvo, v rámci ktorého počas hniezdneho obdobia (apríl až júl) bránia svoje hniezdisko pred inými jedincami. Po celý rok však žijú veľmi spoločensky a po znášaní vajec sa teritoriálne správanie utlmuje. Preto možno drozdov jalovcových stretnúť aj v malých kolóniách hniezdiacich v listnatých a ihličnatých stromoch. Samica znáša 5–6 vajec, ktoré asi 2 týždne inkubuje. Mláďatá zostávajú v hniezde ešte približne 2 týždne a rodičia ich spoločne kŕmia, kým hniezdo neopustia. Po približne 30 dňoch sú mláďatá samostatné. Ročne sa uskutočňuje 1–2 hniezdenia.

Mimo hniezdneho obdobia sa drozd čierny takmer vždy pohybuje vo veľkých kŕdľoch, do ktorých sa na jeseň a v zime môžu pripojiť aj iné druhy drozdov.

Drozda jalovcová je čiastočne sťahovavý vták a vyskytuje sa od tajgy až po strednú a západnú Sibír a veľkú časť Európy až po stredné Francúzsko. Rakúske výskytové oblasti sa výrazne sústreďujú v Alpách a na Českom masíve. Pannónska oblasť, ako aj juhovýchodné predhorie Álp sú osídlené len sporadicky a bodovo.

U nás v Seewinkeli je drozd jalovcový častým sťahovavým vtákom a zimným hosťom od konca októbra do začiatku apríla a v tejto oblasti hniezdi len ojedinele. V zime dochádza k silnému prílevu vtákov zo severu.

Na hniezdenie potrebuje drozd borovicový kultivované územia s bohatým porastom, otvorené listnaté a zmiešané lesy, poľné porasty, aleje, parky a záhrady. V zime sa vyskytuje v otvorených lesoch, na poľnohospodárskych plochách s živými plotmi, v ovocných sadoch a v parkových areáloch.

Podľa organizácie BirdLife Rakúsko je drozd jalovcový zaradený do žltého pásma na semaforovom zozname, a patrí tak medzi vtáky, ktoré si vyžadujú prioritnú ochranu. V rakúskej Červenej knihe je zaradený do kategórie „hrozí ohrozenie“. V niektorých častiach areálu výskytu teda dochádza k negatívnemu vývoju populácie a existuje vysoké riziko vyhynutia.

Najvhodnejším ročným obdobím na pozorovanie drozdov jalovcových sú zimné mesiace. Často sa pohybujú v kŕdľoch pri hľadaní potravy a podľa ich volania ich možno ľahko spoznať. Na hľadanie potravy využívajú otvorené plochy a ovocné sady, ale presúvajú sa aj na živé ploty a stromy. Ak sa pozriete poriadne pozorne, niekedy sa k nim pridajú aj drozdy červené alebo iné druhy drozdov.